Frank Herbert – Piesok a korenie Duny
Duna je epos science-fiction, ktorý patrí medzi najdôležitejšie (možno zároveň aj najlepšie) romány tohto žánru. Pokiaľ čakáte klasického zástupcu tejto kategórie, preplneného premúdrými počítačmi, mimozemskými rasami alebo snáď ste milovníci neotrasiteľných hrdinov s laserovou pištoľou nízko pri páse, pripravte sa – Herbertove knihy priamo definujú podžáner soft SF a miesto na akademicky presné popisy technológií vekov budúcich, vývoj samotného človeka a jeho miesto vo vesmíre. Herbertovo dielo je vedeckotechnickou literatúrou, ktorá sa pohráva s filozofiou, politikou, náboženstvom av neposlednom rade aj ekológiou.
Dej sa odohráva vo veľmi vzdialenej budúcnosti, keď ľudské pokolenie dávno opustilo rodnú planétu. Nevydalo sa však cestou technologického pokroku. Po dlhotrvajúcej vojne s umelou inteligenciou, je akýkoľvek prístroj schopný zložitejších úkonov tabu a človek sa tak vydáva cestou sebapoznania a rozšírenia schopností svojho vedomia. Herbertov román tak mimovoľne nestarne a zostáva stále aktuálnym.
Hlavnou príbehovou linkou je príchod rodu Atreides na púštnu planétu Arrakis, aby prevzal po rode Harkonnenov dohľad nad ťažbou najcennejšej komodity vesmíru – korením. Korenie, melanž, je drogou predlžujúcou život, ktorá zároveň rozvíja mimozmyslové vnímanie a umožňuje medziplanetárne cestovanie. Rozbieha sa tak zložitý príbeh intríg, zrady a politikárčenia, do ktorej zasahuje hneď niekoľko veľkorodov a samostatných frakcií. Jednou z týchto frakcií sú domorodí Fremeni, púštny národ ktorý si spočiatku ako jediný uvedomuje, že najväčšiu hodnotu na Arrakise nemá melanž, ale voda.
Čo robí z Herbertovho rozprávania majstrovské dielo je jednoznačne jeho prepracovaný svet. Frank Herbert jednak dopodrobna popisuje svoju vyprahnutú planétu, ale hlavne náboženské zvyky a kultúru púštneho národa. Po pár stranách sa tak cítite ako antropológ pri prvom kontakte s cudzím domorodým kmeňom a chcete sa neustále dozvedieť viac. Práve na púštnych Fremenoch rozpracováva svoju druhú nosnú tému a to ekológiu a vplyv človeka na svoje okolie. V Herbertovej dobe téma ekológie a hospodárenia s vodou bola bohužiaľ skôr na okraji záujmu, dnes je však pre ľudstvo krutou realitou a román sa v tomto ohľade stal nadčasovým. Ďalším dôležitým prvkom je náboženský a filozofický presah knihy. Herbert sám bol ovplyvnený zen-budhizmom a tento vplyv nájdeme aj v jeho diele (samozrejme s nádychom islamského náboženstva a jeho názvoslovia, ktoré ladí lokalite, v ktorej sa zápletka odohráva). Veľkú váhu tu má aj postava „spasiteľa“ a proroctvo budúcnosti. Či z pohľadu Bene Gesseritu a ich šľachtiteľského programu, alebo Fremene dlho očakávaného príchodu Muad'Dib a záchrany Arrakisu.
Samotnou inšpiráciou pre román Duna, boli podľa slov autora, podklady ktoré získal pre článok o oregonských púštnych dunách. Článok síce nebol nikdy dokončený, ale poskytol inšpiráciu pre knihu. Herbert začal zbierať materiál pre dielo v roku 1959 a po šiestich rokoch uzrie svetlo sveta u vydavateľa Chilton Company (predtým vyšla neprepracovaná verzia v dvoch častiach pre časopis Analog v roku 1963 a 1965). Duna sa stáva knižným bestsellerom a získava ocenenie Nebula. Frank Herbert nadväzuje na tento úspech a postupne vydáva niekoľko ďalších kníh: Dune Messiah (1969), Children of Dune (1976), God Emperor of Dune (1981), Heretics of Dune (1984), Chapterhouse: Dune (1985).
V roku 1986 však zasiahne ruka osudu a Frank Herbert nás opúšťa. Na jeho dielo nadväzuje jeho syn Brian Herbert a spolu so spisovateľom Kevinom J. Andersonom pokračujú v odkaze Duny. Treba dodať, že veľmi vydarene a s vernosťou pôvodnej predlohe Franka Herberta (z môjho pohľadu je u Briana s Kevinom kladený menší dôraz na ťažké spoločenské témy a dej je tak svižnejší – čo ale nie je ku škode a štýl písania je aj tak veľmi podobný). Najprv sa táto autorská dvojica pripravuje na zdedený odkaz niekoľkými veľmi vydarenými prequelmi, až si nakoniec dodáva odvahy a nadväzuje na hlavnú dejovú linku knihou Hunters of Dune (2006) a Sandworms of Dune (2007).
Je veľmi ťažké zhrnúť toto veľdielo sci-fi do jednoduchého záveru. Je to dielo s obrovským presahom a dovolím si tvrdiť, že pre fanúšika žánru povinností. Ale aj pre čitateľov nezaťažených týmto druhom literatúry, dielom veľmi inšpiratívnym a podnecujúcim k zamysleniu. Určite by nemalo chýbať v žiadnej knižnici.
Filmové spracovanie
Herbertova Duna sa dočkala aj niekoľkých viac či menej vydarených filmových adaptácií.
Prvý nerealizovaný pokus (1975) si pripísal Alejandro Jodorowsky, ktorý Dunu poňal vskutku megalomansky. Hlavnú postavu Paula mal hrať jeho syn Brontis, ktorého nechal veľmi intenzívne trénovať bojové umenia a boj s nožom iba v 12 rokoch (každý deň 6 hodín po dobu dvoch rokov až do finálneho ukončenia projektu). Do úlohy cisára plánoval obsadiť Salvadora Dálího (s veľmi štedrým hodinovým honorárom). Úlohu Vladimira Harkonnena mal stvárniť Orson Welles (ktorý súhlasil až potom, čo mu bol prisľúbený jeho obľúbený francúzsky šéfkuchár po celú dobu nakrúcania). Kostýmy a kulisy pripravoval Jean Giraud (Moebius) a H. R. Giger, hudbu mala zložiť skupina Pink Floyd. Jednalo by sa skutočne a psychedelickou megapodívanou, len keby veľká časť rozpočtu nepadla už pred samotným úderom prvej klapky a našlo sa štúdio, ktoré by Jodorowského víziu 14 ! hodín dlhého filmu podporilo.
Asi najviac diskutovaný je počin režiséra Davida Lyncha z roku 1984, ktorému bola odovzdaná štafeta a do kín vstupoval s na tú dobu obrovským rozpočtom. Nezaznamenal však u amerického publika väčších kasových úspechov a vo výsledku išlo o veľké sklamanie od ktorého sa dištancoval aj samotný Lynch - medzi fanúšikmi však zostáva kultovou snímkou (a to nielen vďaka obsadeniu Stinga).
S ďalším spracovaním si musíme počkať až na rok 2000, kedy vychádza televízna miniséria Frank Herbert's Dune, na ktorú nadväzuje ďalšia miniséria Frank Herbert's Children of Dune z roku 2003 (mimochodom, natáčalo sa v Českej republike a zahralo si v nej aj mnoho českých hercov) .
A konečne sa dostávame na spracovanie, pod ktorým má svoj podpis Denis Villeneuve. Jeho Duna (2021, druhá časť je plánovaná na rok 2023) spustila novú vlnu záujmu o Herbertov odkaz, ktorá priviedla novú generáciu fanúšikov a za odmenu mu vyniesla dvoch Oskarov (najlepší film a scenár).
Frank Herbert
(* 8. októbra 1920, Tacoma, Washington - + 11. februára 1986, Madison, Wisconsin)
celým menom Franklin Patrick Herbert Jr. bol americký spisovateľ, ktorý sa preslávil najmä svojim románom Duna. Vyštudoval University of Washington v Seattli. Živil sa ako reportér, redaktor, profesionálny fotograf, kameraman a profesor na univerzite tvorivého písania. Zomrel na rakovinu pankreasu vo veku 65 rokov.
Brian Herbert
(* 29. júna 1947, Seattle, Washington)
celým menom Brian Patrick Herbert je synom amerického sci-fi spisovateľa Franka Herberta. Po smrti svojho otca sa spojil s Kevinom J. Andersonom a pokračujú v tvorbe ságy.
Kevin J. Anderson
(* 27. marca 1962, Racine, Wisconsin)
celým menom Kevin James Anderson je americký spisovateľ. Napísal sprievodné romány pre Star Wars, StarCraft, Titan A.E., Akta X, ako spoluautor sa podieľal na románe Duna. Je pôvodným autorom série Sága siedmich slnkov. Predal viac ako 20 miliónov kníh v 30 jazykoch.